Po tretí krát usporiadali Kolečkári (OZ MTB Kolečko z Devínskej Novej Vsi) diaľkové plávanie v rieke Morava. Za náš klub sa zúčastnili traja členovia. (Marta, Zuzka a už tradične po tretí krát aj Ivor).
Každý rok je trasa trochu iná, prvé dva razy sa štartovalo na dlhú trať od Marcheggského železničného mosta ale po prvý krát bol cieľ ďalej od Devína, až druhý krát sa vystupovalo priamo pod Hradom pri pamätníku boja proti totalite. Tohto roku sa dlhšia trať predĺžila o viac ako 2 km a štartovalo sa od bunkra neďaleko krčmy Pri starom bicykli v Devínskom Jazere.
Tí čo mali GPS tak im to nameralo okolo 10,8 km vo vode a trvalo nám to zhruba 2,5 hodiny čistého času vo vode. Kratšia trať na ktorú sa prihlásila Zuzka s Martou mala cca 4 km a keďže voda bola pomalá a aj Dunaj sa tlačil hore Moravou tak to aj trvalo viac ako hodinu.
Keďže sme išli rôzne trasy,tak sa nám nepodarilo ísť na štart spoločne (Ivor išiel vlakom o dve hodiny skôr ako naše odrastenky) tak sme sa stretli až pod cyklomostom Slobody alebo Chucka Norisa.
Kde všetci z dlhej trate vyšli z vody na občertvenie aby potom štartovali znovu spoločne do cieľa. Nie nebol to pretek, ale plávalo sa kto čo vládal, a teda niektorí vládzu fest a stále sa zlepšujú. Asi budeme musieť absolvovať tiež nejaké plavecké kurzy immerzného (totálneho) plávania aby sme im stíhali, alebo začneme pofajčievať, lebo to oni v cieli robili 😉
Nie, začať fajčiť sa nechystáme ale na ten kurz sa Ivor iste prihlási, lebo videl že to má zmysel a dlhšie po tom poškuľuje.
Točila nás aj telka, na koncije link na you tube a dali priestor aj nám zo ZA aby sme vyjadrili svoje dojmy ale do vysielania dali len Ivora ;). Akcia sa rozrastá, bolo takmer 50 účastníkov a z toho cca niečo cez 10 v neoprénoch. Prišli aj Oravskí otužilci, Evka Ležovičová prišla so svojimi samičkami a samcami z nového klubu Vitale takže bolo veselo. Tradične sama prišla Zdeňka z Trenčína od Tuleňov.
Konečne mohli zdravotníci zasiahnuť a neviem na ktorého oného navliekli na jednu chudú, trasúcu sa dievčinu zlatú, hliníkovu fóliu. Fakt nechápem načo však vonku bolo 29°C, ale nechápal som to ani keď ju na Palcmanskej Maši naťahovali na mňa pri cca 0°C. No jednoducho majú to tak naštudované a asi to potrebovali precvičiť, že tam neboli zase raz chvalabohu nadarmo 😉 Voda mala 18°C teda pre neoprénistov bola ľadová, pre nás otužilcov tak akurát na plávanie vhodná, tož to sú tie diferencie medzi nami.
Vo vrchnej časti sa miestami Morava trochu rozťahuje do šírky a tak sme aj trochu škriabali rukami po piesku na dne, alebo navičovali pohyb Spidermana po položenej stene, alebo aj na chvíľu pokráčali, Nuž situácia je zakaždým iná, vlani sme šli ako v tobogáne, tohto roku bolo treba aj dosť plávať.
Tohto roku bola voda trochu čistejšia až na posledný úsek kde sme ju trochu precedili a odniesili si zelené veci v plavkách aby sme obohatili flóru našich domácich vôd, alebo upchali umývadlá...
V cieli pre nás natiahli aj červený koberec aby sme po ňom vykráčali so zablatenými nohami ako herci na filmových festivaloch...
Domáce gazdinky a vraj najviac manželka predsedu OZ znovu napiekli, sladké koláčiky, slané tyčinky a iné maškrty, nechýbal radler a minerálka.
Ako vždy, znovu sme dostali diplom a účastnícku medajlu. Vďaka Kolečkári, znovu to malo atmosféru a srdce, ktoré do toho dávate. Radi prídeme aj o rok ak vyjde krok.
Ešte videjko od miestnej telky.