Miesto: Veľké Košariská
Usporiadateľ: Ľadové medvede Veľká voda
Dátum konania: 26.-27.6. 2021
Subjektívny pohľad plavca (Ivor) zatiaľ bez jazykovej a gramakorekcie
Táto udalosť bola avizovaná už na jar, keď ešte nikto nevedel, či sa bude môcť uskutočniť. Pri zisťovaní záujmu medzi našimi členmi o účasť sme boli ako klub pripravení virtuálne postaviť snáď aj tri štafety. A dlho poniektorí poškuľovali aj o samostatnej účasti, ako jednotlivci s cieľom overiť (potvrdiť) si svoju (nielen) plaveckú nenažranosť.
Situácia sa vyvinula, prioroty "skutek utek" a reálne sme sa prihlásili piati. (Michaela, Ľudovít, Monika, Slavomír). Pred ukončením registrácie mi ešte zavolal Rasťo z Turčianskych nanukov a na palube bola s nami aj posila jeho Danka. 6ks je tak akurát pre pekný zážitok a je reálna šanca, že to spolu dáme a stále (24 h) bude niekto vo vode plávať za štafetu Tučniaky Žilina. Lebo o tom je štafeta, že sa strieda a stále niekto pláva, hoci bola aj možnosť neplávať, vyspať sa viac, prípadne ísť na koncert cigánskej muziky, alebo len tak oddychovať niekde v tieni, či na nudapláži.
A je to tu. Karty sú rozdané, na mieste sme zatiaľ štyria, Miška ako obvykle dobehla na poslednú chvíľu, tak si bude musieť na vodu počkať, ale však sa asi doteraz kúpala v Štúrove ;). Ľudo ešte niekde zbiera obúchané deti(JUDO) zo žineniek, ale už je a ceste. Pokyny sú jasné, cez deň plávame veľké okruhy 1200 m a v noci krátke 430 m s osvetlenými bójkami a plavákmi. Celkom slušne fúka, voda má tropických 25°C a je tu štart. Idem teda na to. Cieľ je jasný, nebiť posledný aspoň v prvom kole. Keďže už vieme, že zmiešané štafety sú tri, tak prinajhoršom máme isté tretie miesto, čo ukľudňuje 😉
Ešte spredu aj s časom kedy bola fotka nasnímaná 2 minúty pred výstrelom...
Máme číslo 16 a tak, každý keď dopláva, hlási 16 a podá náramok - štafetový kolík ďalšiemu v poradí. Zo začiatku nám to moc nejde, ale my sa naučíme a nebudeme sa pri odovzdávke moc zdržovať, jedine že by sme sa chceli všetci odfotiť, lebo to sa inak nedá, keďže furt sa nám niekto "kúpe"
Navrhol som, že sa budeme zatiaľ striedať po jednom kole, takže na regeneráciu bude mať každý cca 2,5 hod, lebo jedno kolo trvalo od 26 do 40 minút podľa toho, kto ako veľmi blúdil a ako vie rýchlo plávať a v neposlednom rade, ktoré plával kolo.
Poradie bolo možné zmeniť, takže keď príde na rad Ľudo a ešte tu nebude nič sa nedeje...Tretia išla Danka, menila Moniku.
Za Dankou plával Slávo a striedala ho Miška. Teraz ešte nezabudol odovzdať ďalšiemu krúžok, ale však dohliadala pani učiteľka, to by sa ani nemohlo stať, iba ak za hlbokej noci, v úplne inej zostave 😉
A tak sa striedame až do 21:00 kedy sa prepli dlhé okruhy na krátke, začal sa koncert Kmeťo bandu na ktorý sa Slávo tešil, ale užil si ho vo vode. Samozrejme keď sa neplávalo tak ostatní sa parili pod strieškou aj bez nej pri stanoch, kde sme si spravili Bace-camp. Kávička z koťoga bola v cene. A keďže piť alkohol bol pod hrozbou vylúčenia zakázaný, tak sme si dali na koncerte len nealko.
Danka je vo vode, tak si spravíme jednu tučniacku, strechu sme už odložili, lebo nám ju išlo odfúknuť a už je aj večer, tak vydržíme, však pripečený sme už dosť....
Naozaj je to nealko a Miška, vôbec nemá šaty naopak 😉
V noci sme zvolili taktiku striedania sa po hodine, tak komu sa dalo si aspoň trochu zdriemol, trochu aj pochrapkal, Slavo s Ivorom (pochybujem, však som takmer vôbec nespal, ešte aj matrac som si zabudol a spal som na Miškinej tenkej alumatke). A nejaký blbec zabudol vypnúť budík pred štvrtou keď bol na rade plávať. (ten s tou bielou hlavou) . Samozrejme netreba zabudnúť muziku do 1:00 a potom hlasné vtipkovanie našich susedov do druhej ráno....Asi Sport fanatici (ale iste neboli sami), - lebo tí to poňali ako prípravu a kvalifikáciu na štafetové preplávanie prieplavu medzi Írskom a Škótskom tam a späť a tu na Veľkej vode každý z nich plával na seba, ale chodili plávať spolu každé asi tri hodiny (aby tak simulovali striedanie v prieplave, len neviem ako simulovali že voda má 11°C) a tak sa aj zabávali spolu, to že by ostatní radi trochu predriemali pred druhou v noci ich asi moc netankovalo, ale aj o tomto sú hromadné podujatia.
Ráno už plávame zase veľké okruhy a Ľuda napadlo, že nemáme spoločnú fotku vo vode tak sme pri striedaní Sláva s Miškou na minútku prerušili hru, ale boli sme vo vode 😉 A aj sólo Rasťo sa vyskytol v obraze, to už mal zaplávané cez 20 km (celkovo cez 25). Ľudo sa potom pobral za povinnosťami po odplávaní dvojnásobnej štreky a ostatní sme sa "pobili" kto ešte pôjde plávať aby mal 10 km a komu stačí aj menej.
A je tu dvanásta hodina. Slavo doplával posledný tretí krátky okruh, naplnil vlastných 10 km a zároveň urobil bodku za svojou prvou plaveckou sezónou. Je dvanásť hodín a 12:01 doplával aj sólo plavec zo Srbska, ktorého nikto nebude volať inak ako Osam (tak hlásil svoje čislo 8 pri prechode okolo cieľovej bójky rozhodcom) Je to borec zaplával 48 km za 24 hodín, kde mal motor nevieme, ale je to makač, ten určite vôbec nespal...
12:30j e tu (nič ani náhodou netušíme) vyhodnotenie a na naše prekvapenie nie nie sme druhí, lebo omylom vyhlásili najprv druhých miesto tretích, a keď vyhlásili tretích, tak už vieme že nám nezostalo nič iné iba biť na prvom mieste s naplávanými 54,9 km. Tretí mali okolo 52 km, takže tesne, tesne, ale je to tam. Už nám to nikto nevezme tie tričká čo sme si mohli za odmenu ako jediní víťazi vybrať . Dlho sme premýšľali, čím sme si to zaslúžili, asi najskôr tým, že sme boli zmiešaná štafeta a bola väčšia šanca, že sa každému ujde jeho veľkosť a možno naozaj len pre to, že sme jednoducho najsympatickejší čo tam boli, že sme bojovali so srdcom, ale brali to s nadhľadom, že sme si to jednoducho vedeli užiť naplno a organizátori z Ľadových medveďov Veľká voda si to nemohli nevšimnúť. 😉
Takže vyhlásenie výsledkov a následne...
.....prezliekanie do nových tričiek "Plávam vo dne v noci" a fotka s usporiadateľmi na pódiu.
Čo dodať na záver? Dám priznanie, o dvanástej na druhý deň mi po doplávaní Sláva vyhŕkla slza šťastia a bol som naozaj dojatý, že sme to ako tím spoločne dali.
Naozaj sme si to užili, každú jednu minútu, dokonca aj tie, keď sme si museli odbehnúť k Jonnymu alebo Jenny, nie vždy sme trafili správne farby a k tomu prísluchajúcemu gender. :-D. (Holt človek sa učí celý život angličtinu, ale keď raz nemá okuliare alebo chuť čítať.... )
Tak ešte ďakovačka organizátorom za srdečné prijatie a organizáciu tak náročného podujatia, kde iste nebudú Tučniaky Žilina chýbať ani o rok. Bolo vidieť že budete skvelý klub so srdcom, humorom a Mokrými snami ku tomu 😉
Ďakujem Danke a ostatným členom tímu ako aj doprevádzajúcej a obetavej Mirke za účasť a nasadenie, teším sa o rok.