Aladin a dokonca aj poväčšinou optimistickejší Švajčiari (Meteoblue) hlásili na nedeľu vytrvalý dážď.
Náčelník by to najradšej už v sobotu odpískal, ale predseda ho presvedčil, že nie to kedy inokedy a adepti už majú napečené a sľúbili že môžu a aj prídu.
Zo zúfalstva napísal do skupiny, že krst sa koná a o druhej prestane pršať a keby náhodou nie, tak krst aj tak bude.
Po jednej poobede dokonca vykuklo na chvíľu aj slnko, aby v zápätí začalio liať.
Tak sme sa nakoniec začali schádzať v daždi pod ochranou parazólov pri chatke a o druhej prestalo pršať.
Pripravil sa "sklz" do vody. Adept Peter V. krompáčom prerúbal prístup cez príbrežný ľad k vode.
Predseda nabral vodu s ľadom na krst.
Jozef R. priniesol lano, aby sa bolo čoho pridŕžať a nikto sa neskĺzol do vody na spôsob našich cisárskych maskotov.
Adepti povykladali napečené, Martuška P. priniesla ako vždy olivovo mozarelových tučniačikov.
A tak po krátkom príhovore sa išlo na to. Adepti sa postavili do radu a náčelník s predsedom uskutočnili akt krstu ľadovou Vážskou vodou a odovzdanie krstných listov.
Po chvíli bolo hotovo a nasledovalo fotenie vo vode atď...
Potom sa do vody pridali aj ďaľsí členovia klubu a náčelník na kryhe zapózoval ako keby surfoval na paddleboarde, alebo len fotil?
A potom si zaplával kto chcel, koľko chcel. A prišli sa na nás pozrieť aj kormorány.
Ako bol kdesi napísal pán Banáš, podstatné je vyjsť z vody....
Keď sme ochutnali prinesené a trochu sa spoločne potriasli niekto sa rozhodol,, že už nám zábavy stačilo a začalo opäť pršať.
Tak nech sa našim novopokrstencom (Michalovi O., Jozefovi P., Petrovi V., a Petrovi Ch.) u nás dobre darí a nech im chladná voda prináša len radosť a odoženie každú starosť.